štvrtok, 1. novembra 2012

Už 10 rokov jasne žiaria

Interpol (americká hudobná skupina, Juraj; nie tí policajti) patria k najzásadnejším kapelám gitarovej scény tretieho tisícročia. Dlho som sa im vzpierala a nevedela som im prísť na chuť, dokonca mi vyslovene vadili. Vo všeobecnosti sú prirovnávaní k zaoceánskym kolegom Editors. Mala som takú teóriu, že človeku sa nemôžu páčiť oboje v rovnakej miere a favoritom sa stane ten prvý počutý. U mňa to boli Editors, preto tá letargia voči Interpol. Ako jeden náš kamarát zvykne opakovať "to príde s vekom", tak sa stalo. Za to vďačím aj Katuške, ktorá je ich najväčšia fanúšička. Interpol si rada pustím, keď mám kľud a môžem ich naozaj počúvať. Lebo vtedy znejú najlepšie.

Je tomu 10 rokov aj nejaké drobné, čo Interpol-u vyšla oceňovaná a kritikmi do nebies vynášaná doska Turn on the Bright Lights. Ostatná dekáda je pekne skompletizovaná v príspevku od Ondra Píšu z Rádia Wave.


Ústredná postava kapely, Paul Banks vydal pod pseudonymom Julian Plenti aj nejaké sólovky, najvnovšiu Banks som ešte nepočula, tak idem na to.

Okrem ležerného sviatkovania som dnes zabila niekoľko háčikov do mojej čerstvo vymaľovanej steny. Poznáte to, máte čisto holé steny a z kečky sa vám parí, keď rozmýšľate, kam pôjdu aké poličky/háčiky/vešiačiky?
Ja to zbožňujem! 
O niečo menej radšej mám ten pocit, keď zistím, že je to celé nahovno. Ale o tom inokedy...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára