nedeľa, 19. mája 2013

Borovička a tri bodky


Tri bodky bol názov konferencie o slovenčine, rôznych pohľadoch na ňu a všetko neformálne. Krásna Nitra, vrcholky kopcov zahalené hmlou, prázdne ranné kaviarne, a skupinka asi 100 nadšencov jazyka v MediaHaus-e. O pol desiatej, my cezpoľní sme si privstali (v sobotu!), ale za tú hmlu to stálo, no poézia.
V troch prednáškových blokoch sme počúvali odborníkov v oblastiach blízkych slovenčine. Veď je krásna a najviac naša (podobne ako tá ranná hmla, je fakt krásna!) a je výborné, že niekto robí aj niečo iné ako stretnutia marketérov či informatikov. Pre mnohých z nás je písanie či štylistika každodennou borovičkou, preto je pekné o našej slovenčine počuť niečo viac.
Rozprávali
Nikola Baánová, veľmi sympatická a charizmatická mladá pani učiteľka, nám rozprávala o tom, ako sa dnes slovenčina učí. Že sa pri tom občas možno repuje Mor ho!, no a že žiakov slovenčina nebaví, lebo sú zo Slovenska a po slovensky už vedia. Že sa to dá aj hravo, aj príjemne, máme tu veľa pekných projektov, a tak. A deťom to veľmi pomáha. Možno by to občas pomohlo aj nám. A či je tá slovenčina iba povinná jazda? „Áno, ale spravte im ju húsenkovou dráhou!“
Katarína Škorupová, ktorá rieši detské knihy a učebnice pre prvý stupeň, inak zo Slovartu, radila redaktorom, že nemajú zabudnúť prísť do práce. Robiť editora by som fakt nechcel, vyzerá to dosť pracne a zdĺhavo. Veľmi sa mi páčilo najmä priznanie, že v prekladoch používajú nespisovné slová a výrazy. A čím viac ich používajú, tým skôr ich jazykovedci schvália a zavedú do slovníkov.
Slovník je podľa MajkyMlynarčíkovej dobrý sluha, ale zlý pán. Dobre zvolený názov, 50 odtieňov prekladu. Vedeli ste, že 50 shades of gray je v švédštine 50 odtieňov „jeho“? Pri prezentácii bolo vidieť, že sme prešli do komerčnej sféry a že ju robil niekto, kto to vedel, potešilo. „A viete koľko prekladateľov treba na výmenu žiarovky? To závisí od kontextu.“
Po prestávke prišli prednášky o médiách a reklame.
Andrea Koltaiová z masmediálnej komunikácie z UCMky sa venuje kultúre, a to nie hocijakej, ale kultúre jazykovej. Na bodkách rozprávala o novinkách v jazyku. Slovgličtina. Pekné slovo. Má záľubu v cudzích slovách a rada ich používa, ale pri jej špecializácii je to asi normálne. Sme proste dostatočne erudovaní používať novú lingua franca, a to aj pre náš snobizmus. Inak vedeli ste, že zakladateľom esperanta bol poľský žid?že v Ázii je 2269 samostatných prirodzených jazykov?
Martin Šauer, zahraničný hosť z ďalekých Čiech, prišiel s prednáškou asi najbližšou marketingovej komunite. Rozprával o copywritingu, alebo ako čitateľov neunudiť xmrti. Možno vďaka nemu aj Borovička bude písať viac článkov, ktoré si ľudia budú chcieť prečítať. Minimálne určite treba implementovať pravidlo „nenuťte čtenáře přemýšlet!“ Cieľovkou, ktorá nám predostrel, bola najmä tuctová konzumná kategória čitateľov či zákazníkov, B2C. Teda nie bezemočné introvertné hovadá, ktoré nemajú rady príbehy a plačú, keď sa ich niekto pýta otázky. Ale nebojte sa, pre vás tu sme stále my. My sa vás nič nepýtame, hovoríme vám, čo si máte myslieť a čo máte robiť, bez okolkov a na rovinu.
Marcel Olšiak rozprával o rozprávaní. Porovnával niekdajšie a dnešné rozprávanie moderátorov a redaktorov. Pekne na videjách, zaujímavé. A uviedol krásny termín „pružná stabilita“. Všimli ste si, že po nežnej revolúcii sa dáva prízvuk na posledné slovo? A to všetko kvôli čítačkám! Sladké časy stratené, keď sa čítalo s papierov a používalo sa „ľ“. Pekný typ pre strnulých rozprávačov je vziať si do ruky pero. No a prezentácie sú zlé, pretože odpútavajú pozornosť od spíkra.

Kľúčovým hosťom bol určite Daniel Hevier, inak sympatický pán v najlepších rokoch. Vidieť pohromade čo i len desať slovenských spisovateľov je strašne smutný pohľad. Možno naozaj každý umelec by mal byť sám, nemal by byť v nejakej organizácii, zhromaždení, na zjazde. V literatúre nie sú dôležití ľudia, značky, logá, ale ten text. Je v nás ľuďoch pud, obsesia, rozprávať našu skúsenosť. Literatúra je ako číslovanie budov. Asi najkrajšie je aj tak sa v nej stratiť. Literatúra je samota, ktorá vyhľadáva iných ľudí. ZRPŠ, zabráňme radikálne pustošeniu školstva. Literatúra pracuje v inom čase a s inými prioritami. Literatúra je jedno ľudské tajomstvo; možnože je to preto, aby sme prijali slovo Boha. Rozprávači sú na svete aj preto, aby si zachránili krk svojím rozprávaním. Literatúra nemá menšie ani väčšie ambície ako byť ústami, ktoré chcú vysloviť ľudskú skúsenosť. Povedal.
Potom sme išli na obed. Chutilo nám. No a nasledovali workshopy. Vybral som si žurnalistiku a copywriting a boli dobré. Ostatné vraj neboli také dobré. Ale však, treba si vedieť vybrať.
Workshopy boli naozaj o diskusii a boli zaujímavé. Ľudia od jazyka sa vedia celkom kultúrne baviť, bolo to pekné. 

Záverečná diskusia spojená s čímsi ako tombolou bola originálna, možno nie príliš vkusná, ale originálna. Všetci sme už boli unavení ale zvládli sme to a tešili sa na vtipne nazvanú afterku, 3 vodky.

Odporúčame ešte poklikať a zastaviť sa pri slovíčkach

Monicqa http://www.monicqa.sk/


Pán Hevier prichádza, paparazzi na mieste

 


Strecha bola super!


 
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára