utorok, 8. septembra 2015

Život v troch kufroch

Ono to znie ako veľa zábavy, skúseností, spoznávania nových ľudí, peňazí, možností, a vôbec lepšieho života. Aké to je ale naozaj, zobrať si tri kufre a odísť z tej našej zelenej Republiky plnej imigrantov a homosexuálov?

V podstate je to ľahké. Stačí byť v niečom dobrý, dohodnúť kontrakt, zbaliť sa a ísť. O tom, aké to je, neskôr. Teraz o troch kufroch.

Jeden kufor mám taký veľmi veľký. Tak veľký, že mi ho skoro nechceli zobrať do lietadla, a to som išiel biznisom. Je tam to, čo by ste čakali. Oblečenie, milión košiel, ponožiek, topánky, žabky. Obleky, ktoré si vždy uložíte tak, aby sa nepokrčili (a vždy sa pokrčia). Plavky, klobúk a osušku tam ešte nejako dáte, však používať uterák, ktorý máte od piatich rokov, je milučké. Ešte sa mi sem vošli knihy, ale iba dve. Hlava 22 a niečo od V. P. Borovičku.

Druhý kufor je stále veľký, ale už tak normálne. Tam je domov. NASko (jeden by si povedal, prečo si druhý nevezme iba veľký prenosný disk. Ale NASko je predsa domov.. a s tým sa nekšeftuje). K tomu RasPi, aby sa bolo s čím hrať (poznáte niekoho, kto to naozaj používa a netrávi väčšinu času konfigurovaním?) Borovička, repák a whisky. Samozrejme kopec papierov, kópie úplne všetkého, záložné karty, kreditky, obrúčka, aby človek vyzeral ako dospelý. Kilogramy kozmetiky, priehrštia liekov, však čo keby. Redukcia na zásuvky, ktorú aj tak vždy zabudnete.

Tretí kufor je vlastne úplne malý. Lebo ťažko by sa s veľkým kufrom chodilo na malý výlet. Tretí kufor sa nikdy nevybaľuje. Tam sa iba občas vymenia veci, keď treba.

Prvé, čo zistíte, keď tie kufre vybalíte v obrovskom cudzom vašom novom byte ale je, že doma ešte stále nie ste.

Veľký kufor = veľký bordel

Menší kufor. Dôležité je nezabudnúť číselný kód..

Najmenší kufor, ktorý sa nikdy celkom nevybaľuje

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára