nedeľa, 23. decembra 2012

Emočný Vianočný


Plávam v hmle a tápam, strháva ma clivota a otravnejšie ako ranná námraza je ten smrad vianočných koláčov. Z roka na rok je ich pach otravnejší a vlastne mi ani nechutia. To slovo začínajúce na „V“ ma ostatné dni privádza do šialenstva a dostáva do kŕču. S „K“ sme sa bavili, že si dáme polámať nohy ruky a zavrú nás do nemocnice. To by sa mi páčilo. Rozprávali by sme sa o hardvéri a púšťali Mokolo.

Kedysi to bolo fajn, svet bol plný zázrakov a svetielok, takých tých ozajstných, iskrivých. Chcela by som „V“ bez toho, aby sa o nich toľko hovorilo. Zbaviť sa tej ťarchy, prosto by iba prišli.

Vyhnúť sa zbytočným otázkam a prázdnym stretnutiam. Prezlečené radosti.

A potom zrazu, nezatváram za sebou dvere, nevrčím, opäť som županka, raňajkujem cesnakové hrianky, rozprávam a smejem sa.

Teším sa, že sa so sesternicami, bratrancami a ostatnými známymi stretneme 24. na Sokolích, na kapustnicu (lebo maminka robí najlepšiu a tento rok sa ju naučím aj ja!) a na kápera. To mi chutí. Teším sa na babské reči, lenivé prechádzky, dni plné kníh a vareného vína (sorry, borovička).

Tieto "V" sú najobľúbenejšie pesničky tátotáto.

Juro mi zvykne veľavážene vravievať: „Barbora, dobre si rozmysli, čo robíš.“ On je v našom vzťahu-nevzťahu tá racionálne uvažujúca žena. Ja nikdy nerozmýšľam a robím si čo chcem a potom som smutná a robím smutných aj ľudí naokolo. A tak nerada.

Rozprávkovo sneží, mám čisté periny a na nič sa ma už prosím nepýtajte.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára