pondelok, 17. decembra 2012

Ledžendy slovenského neba v igelite

Viete, čo sú Vianoce? Neviete, lebo Barbora ešte o nich nenapísala silný emotívny blodžík, na ktorý sa chystá. V Bratislave sú Vianoce najmä o igelite a o dobrej whisky. A ak aj doteraz neboli, odteraz ešte dlho budú, lebo hoci si mnohí veľa nepamätáme, na Mišovu párty len tak ľahko nezabudneme :)

Igelitová párty bola pre svet výnimočná aj tým, že sme tu s Barborou boli obaja, takže máte pred sebou najadvancovanejší report v histórii borovičky.

To máte tak. Na Awardsoch boli všetci a tešili sa z práce, na Igelitovej Vianočnej párty boli tiež všetci a tešili sa zo seba. Mišo nenechal nič na náhodu a už welcome drink bol sprevádzaný dvoma krásnymi uvádzačkami. A potom už iba dve poschodia plné priateľov a zábavy.

Zábava bola pre každého. Bar prehýbajúci sa pod náporom whisky, parket pre odvážnych, salóniky pre workoholikov, všetko ako sa patrí. Dav asi 100 ľudí mal skvelú náladu aj vďaka zvládnutej hudbe, premyslenému osvetleniu a skvelému jedlovému cateringu. Tiež stáť v rade na drink bola radosť, lebo ste tu vždy stretli niekoho, s kým ste ešte nestihli prehodiť pár slov. Napríklad takú Lujzu, ktorá nesklamala a ukázala sa ako správna párty levica.

Kapustnica o polnoci bola veľmi dobre naplánovaná, pretože sme niečo dostali do žalúdkov a mohli pokračovať v pripíjaní si s ďalšími známymi. Tú moju mi síce dvakrát zožrali, ale nevadí; za odmenu som dostal tie najlepšie koláčiky. Klobásky o tretej som si nevšimol, no a keď po piatej odišiel Miško sa párty pomaly rozpustila a nastal piatkový súboj o taxíky.

Ako kedysi Rasťo povedal, že v Bratislave sa výrazne zlepšila gastronómia. Teraz ja napíšem, že sa výrazne zlepšil sociálny život. Ľudia začali chápať, že u nás nefunguje americký networking a nevieme sa hrať ani na Rusov. Ale po WebSupport párty si som istý, že sme si konečne našli tú svoju cestu, ktorá nás baví, teší a posúva a ďakujem Mišovi, že nám to všetkým ukázal.
 
Barbora prekonala sociálnu fóbiu, podľa Jurovho vzoru som nahodila ten slávny 5hviezdičkový úsmev a po šote slivovice, s eleganciou vstúpila do miestnosti. Hrali Fariska, FARISKA a tušila som, že som správne. Tento stav vydržal, pokiaľ neuróny pamätajú, čo sa nedá povedať o elegancii. Madhouse a dekadencia vo víre noci a ten neznámy ranný pocit (lebo jazyk sa nelepil od borovičky. tá nebola. všetko ostatné hej.)
Stačí?


Sme potýpkovali
Atmosféra igelitu a zábavy

Krásne ženy na každom kroku
Barbora osobne a s igelitom!
 

2 komentáre: