Nemci v Dunaji

V Dunaji bol zaujímavý koncert nemcov Me and My Drummer. Bol som tam s 3 (tromi) krásnymi ženami, takže potenciál na dobrú akciu.

Neviem, či všetci poznáte KCčko (Dunaj), takže ho trochu predstavím. Je to také hniezdo heapstairov. V centre mesta Bratislavy. Na štvrtom poschodí, s dobrým barom, pekným balkónom a takou svojskou atmosférou. Niekto tam chodí len tak na pivo, niekto na heapstairský pohár vína, ja s Barborou na borovičku. No a ani neviem kedy to prišlo, ale začali sa tam zhusťovať heapstairi. Takí tí s okuliarmi, svojrázne oblečení, ale inak neškodní. Hippies dvadsiateho prvého storočia. Aj preto mi nevadia.

Ale k veci, ku koncertu. Hoci boli nemci, nezahrali ani neunundneunzig luftballons, ani ich will. Ale designovo je to taká Nena 21. storočia tá baba, akurát je blondína. Veľmi pekne spievala, a aj hrala na klávesoch, aj na dvoch naraz, no a chvíľami aj bubnovala. A potom tam bol Hans (neviem, či sa tak volá, ale veľmi tak vyzerá), ktorý hral na bubny.

Hudba bola príjemná, mne trochu prišla šmrncnutá Lanou (ale baby hovorili že veľmi nie). Pekne rozprávala po anglicky, ale občas dala niečo nemecky a to bola paráda no. Teda len technické veci nejaké ozvučovačovi, ale aj tak to bolo fajn. A dali tri prídavky, lebo ľuďom sa veľmi páčili a nahlas im tlieskali.

A hej, dobre si pamätáte, ten koncert bol presunutý. To preto, že tá slečna bola chorá. Ale už vyzdravela a spravila nám pekný večer.

Takto to vyzeralo priamo na mieste činu

Pekný obrázok z http://www.godisinthetvzine.co.uk/2012/09/28/track-of-the-day-127-me-and-my-drummer-dont-be-so-hot/

19. 11. pred rokom

Toto je taký malý emočný exkurz do minulosti. Magický a zmyselný bol tento deň minulý rok. S dievčatami sme spolu bývali slabý mesiac, no sympatie k týmto piatim príšerám, už nejaký ten piatok trvali. Boli opäť na dosah, The Horrors @ Flex, Vienna.

Krátko o

Vydali 3 albumy. Každý iný. Prvý najšpinavší, keď si Posh (rozumej Rhys "Spider" Web) maloval  "Panda Eyes" a hral na klávesy a Faris(ko) sa vyzlečený vrhal do davu. Toma voláme "hore srdcia" (tí, čo niekedy boli v kostole pochopia) Joshua je proste "Strapko" a Joseph (Jožo) je "odborár". Po "Strange House" nahrali komerčne úspešnejšiu "Primary Colours" nasledovanú epickou "Skying".

Z búrlivej garážovky sa stal komplexný kvintet, vlasy už nestáli dupkom, začali šetriť na mejkape, nosiť kvetované košele, skladať melódie a coverovať Beyonce. Kto ich hudbu nepozná (napr. Juro), vedzte, že nie je na prvé počutie. Ale o to prekvapivejšie je to ďalšie a ďalšie. A ďalšie. Je to fascinujúce, ako sa jedna kapela dokáže vyvinúť, v každej etape byť (takmer) zásadnou. S pokojom Angličanov sa elegantne vyhrabali z vidieckej skúšobne priamo na Glastonbury a my ich žerieme. A hudobná kritika je na mojej strane. Jes!

Mohla by som ti písať siahodlhé ódy. Ale za všetko vraví hudba.

No a nasledovala tá Viedeň. Pred samotnými hororsmi hrali naši krajania a obľúbenci The Swan Bride. Teraz si vravia už iba Swan Bride, v lete im vyšiel eponymný album, je tretí v poradí a najlepší z najlepších a odliadnuc od toho, že sama kapela sa o ňom vyjadruje rovnako, naozaj je tomu tak. Pustite si Nowhere Child alebo Ghost of Love a dajte tomu čas.

Chytila som sa jeho topánky

...vravela Katuška po koncerte. Hladina excitovanosti nemerateľná a ja mám fotku s Poshom!

Moja mamina si myslela, že mám fotku s mimozemšťanom

Veľa veľa všelijakých videjok je na jútube. Dokumentov (TENTO za vsetky),  šúty z  koncertov, festivalov a bekstejdžov, ktoré čakajú na vaše zvedavé oči, kľudne sa tomu poddajte.

Keď je mi clivo, počúvam túto. Balada. A Katuška ma občas budí slovami, keď vstaneš uvidíš Fariska.

Šarmantný koncert bude

Nouvelle Vague majú nové EP a celkom novú koncertnú show, s ktorou aktuálne slávia úspechy na americkom turné. V novembri ju privezú aj do klubu MMC v Bratislave. Ja som bola na ich koncerte minulý rok, tu som o tom písala a na vás sa obraciam s dobrou radou - choďte. Lebo Slováci síce robia dobrý folkór, ale kabaret je kabaret a priamo z domova!

Čo je tentokrát ešte lákavejšie, speváčky Melanie Pain a Liset Alea doplní tanečníčka Zula, ktorá je hlavnou hviezdou vyhláseného parížskeho kabaretu Le Crazy Horse. Provokácia a kreativita ruka v ruke s oslavou ženskosti a najväčších melódií novej vlny. Hudobnej aj filmovej. To je nová kabaretná show Nouvelle Vague.

Veľmi rada počúvam túto a  moji kamaráti ju dobre poznajú, lebo okrem počúvaniu ju aj rada a často pievam, čo oni veľmi radi nemajú. Je o zlom živote a zlých chlapcoch.



A just ešte jedna verzia. Takto zmyselne vyzerajú na terajšom turné a Liset mám najradšej!



Zdroj: TS Samé ucho

Klasika a slovensko-kórejské priateľstvo

Dnes sme boli s Barboricou na kultúre. Teda nie spolu, vlastne ani nie tam isto. Ale obaja.

Ja som bol vo Filharmónii (v Redute) na koncerte slovensko-kórejského priateľstva. No a teda bolo to fajn. Keďže mám skvelé hudobné vzdelanie, kto iný ako ja by vám mal podať profesionálnu kritiku.

Hudbu zvolili celkom klasicky a celkom dobre, nemohli nikoho uraziť. Beethoven, Bizet, Dvořák, Thaikovsky - no klasika. A boli skvelí sólisti. Teda hlavne tá sólistka, čo hrala na flautu, Jasmine Choi. Si predstavte plné pódium ľudí v čiernom a zrazu príde aziatka v ostročervených šatoch s kusom kovu v rukách. No paráda.

Potom bol taký šialený pianista, Won Kim. Hral ako diabol, nechápal som. Mal by som sa naučiť hrať na klavíri, veľmi sa mi to páči. No a potom čelista Ilhwan Bai, ktorý sa sústredil na emóciu. Žltá karta za filmovanie, ale nie sme na futbale, takže sa to môže.

Ale boli tam aj iní a boli skvelí. Taká čelistka slovenka, čo aj dostala kvetiny. Hrala veľmi pekne. Ale mne sa viac páčil týpek za ňou, asi matfyzák. Matfyzák preto, že na rozdiel od ostatných sa tam nehádzal a nesácal, ale proste mamfpičisticky sedel a občas niečo zabrnkal.

Všetci sa, samozrejme, najviac tešili, keď sa k paľbe dostali ťažké zbrane. Bola to hotová ceremónia, artiléria vstala, naleštila veľký bubon a tie kovové veci, no a spravili hlasný zvuk. Ešte aj ten malý triangel bol v ťažkej artilérii a týpek úplne dával, skoro ho zlomil.

Dirigent, Nanse Gum, z nich bol asi najstarší a úplne vcítený do role, predstaviť si to môžte ako Chaplina v Untergangu. Veľa sme mu tlieskali.

No a aby som nezabudol, určite si niekedy pozrite basistu kórejca. Predstavte si Bruce Leeho vysokého meter a pol ako stojí za veľkými huslami.

Okrem kultúry sme si samozrejme užili aj plnú sálu kórejčančaniek (nie, nevyzerajú všetky rovnako, áno, sú ich dva druhy, tie pred 40tkou a tie po). Kto ste neboli, môžete ľutovať, stálo to za to, relax, pohoda, zážitok, umenie. Fotka viď nižšie. A bol aj prídavok!

For Four Days

Farebné listy šuchocú, mäkký vzduch, dym stúpa z komínov a na dedine sa páli. Krásne to vonia, lebo je jeseň. Na prázdniny domov, fúkať si teplý čaj a ísť do lesa. S Dandou piť kávu, snívať a bicyklovať sa. Plamienky nádeje. Zuza volá do wellnesu a potom stretnúť všetkých známych, Kamil prišiel z Nemecka, opäť máme 18, kričíme a tancujeme. Ráno sa leskne Váh a my máme prútiky. Funieť a vyliezť na kopec, kvôli výhľadu. Čím vyššie, tým ďalej.

Daždivý zlom, kamenná džungľa, stekajú ti slzy a piješ víno z fľaše.

K videjku vyššie, Mumford and Sons dnes zverejili nový klipík (hrá tam jelenček!) k Lover of the Light. Napriek tomu, že žánrovo to pre mňa nie je "to pravé", je to náladovka. Inak, na ostatný album som robila recenziu tuná. 

Už 10 rokov jasne žiaria

Interpol (americká hudobná skupina, Juraj; nie tí policajti) patria k najzásadnejším kapelám gitarovej scény tretieho tisícročia. Dlho som sa im vzpierala a nevedela som im prísť na chuť, dokonca mi vyslovene vadili. Vo všeobecnosti sú prirovnávaní k zaoceánskym kolegom Editors. Mala som takú teóriu, že človeku sa nemôžu páčiť oboje v rovnakej miere a favoritom sa stane ten prvý počutý. U mňa to boli Editors, preto tá letargia voči Interpol. Ako jeden náš kamarát zvykne opakovať "to príde s vekom", tak sa stalo. Za to vďačím aj Katuške, ktorá je ich najväčšia fanúšička. Interpol si rada pustím, keď mám kľud a môžem ich naozaj počúvať. Lebo vtedy znejú najlepšie.

Je tomu 10 rokov aj nejaké drobné, čo Interpol-u vyšla oceňovaná a kritikmi do nebies vynášaná doska Turn on the Bright Lights. Ostatná dekáda je pekne skompletizovaná v príspevku od Ondra Píšu z Rádia Wave.

Ústredná postava kapely, Paul Banks vydal pod pseudonymom Julian Plenti aj nejaké sólovky, najvnovšiu Banks som ešte nepočula, tak idem na to.

Okrem ležerného sviatkovania som dnes zabila niekoľko háčikov do mojej čerstvo vymaľovanej steny. Poznáte to, máte čisto holé steny a z kečky sa vám parí, keď rozmýšľate, kam pôjdu aké poličky/háčiky/vešiačiky?
Ja to zbožňujem! 
O niečo menej radšej mám ten pocit, keď zistím, že je to celé nahovno. Ale o tom inokedy...