For Four Days

Farebné listy šuchocú, mäkký vzduch, dym stúpa z komínov a na dedine sa páli. Krásne to vonia, lebo je jeseň. Na prázdniny domov, fúkať si teplý čaj a ísť do lesa. S Dandou piť kávu, snívať a bicyklovať sa. Plamienky nádeje. Zuza volá do wellnesu a potom stretnúť všetkých známych, Kamil prišiel z Nemecka, opäť máme 18, kričíme a tancujeme. Ráno sa leskne Váh a my máme prútiky. Funieť a vyliezť na kopec, kvôli výhľadu. Čím vyššie, tým ďalej.

Daždivý zlom, kamenná džungľa, stekajú ti slzy a piješ víno z fľaše.

K videjku vyššie, Mumford and Sons dnes zverejili nový klipík (hrá tam jelenček!) k Lover of the Light. Napriek tomu, že žánrovo to pre mňa nie je "to pravé", je to náladovka. Inak, na ostatný album som robila recenziu tuná. 

Black Hearted Love

Možno by ste to nepovedali, ale som zo športovej rodiny. Aj som sama kedysi podávala heroické výkony na atletických dráhach. Potom som však objavila rakenrol a bolo dobehané. 

Rodinu si nevyberieš. Proste sa narodíš a je na tebe ako si to celé zariadiš. Asi zo mňa nebude princezná, ktorá bude poriadať bály pre šľachticov a s pánom Darcym cválať po statkoch. Ale stále sa môžem rozhodnúť či mi viac vyhovuje vinica v Provensálsku alebo byt (ktorý nerandí) v Petržke.

Inak som len toľko chcela, že napriek tomu, že sú moji bratranci a sesternice rozlezení po celom svete, existujú vzácne momenty, kedy sa dokážeme stretnúť - na štedrý deň v jednom lese, v septembri na Chopku a na veľkonočný pondelok vždy inde. Tento raz sme boli na Sokolích skalách.

Pustite si pesničku.

Najkrajšie darčeky sú zážitky

Október je plný extrémov. Nižšie uvedené výstupy sú zo šiesteho dňa tohto mesiaca, kedy bolo vonku asi 30 stupňov. A dnes vraj snežilo! A bola naozajstná zima. Aj vy máte pocit, že babie leto je z roka na rok kratšie? Nemám rada sústavnú zimu a ani vianočný čas už nie je to, čo bývalo. Už po niekoľkáty raz si budem hovoriť, že odídem do teplých krajín, no vždy to zachraňujem vínom a kožuchom. Kožuchy nemajú rady Katuška (bloguje tu) s Táničkou (víno im vďaka bohu chutí), s ktorými som bola v ten krásny októbrový deň na výlete, tuto za rohom.

Docupitali sme k prístavu, nasadli na Loď Žilina, kapitán nevyzeral ako od Rosamudy P., na palube sa vyskytovali aj deti, napriek tomu sme si to užili. Zistila som, že Dunaj je veľký a aj ja by som chcela čln. Cieľom plavby bola Danubiana (tá Galéria moderného umenia). Na jej obhliadku sme mali čosi okolo hoďky, tak sme sa poctivo pofotili pri každej soške. Vnútorné priestory ponúkali hravé maľby od japonskej umelkyne Ayako Rokkaku, ktorá namiesto štetcov používa ruky. Aj pri tých sme sa pofotili a dala som si zmrzku. Niečo som aj potočila.

Celé toto sa dialo preto, lebo s Katuškou a Táničkou si na naše jubileá zvykneme venovať zážitky a máme na ne krásne spomienky. Večer sme šli do Subka na Batcave, lebo gotici sú super!

Nezabudnite, že treba prezuť zimné gumy a nebuďte smutní. Ohrejte si víno. Alebo borovička je tiež fajn!

Baileyho blesky

Poznáte Davida Baileyho? Priznám sa, že mne toto meno donedávna nič, naozaj nič nevravelo. Ale bola som doma, kde občas pozerám televízku a na českých verejnoprávnych staniciach bývajú skvelé dokumenty. Jeden z nich bol aj o tuto spomínanom. Dieru do sveta (či objektívu?) spravil v oblasti módnej fotografie v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Neskôr sa venoval aj dokumentárnej, občas niečo načarbe, má rád vtáky a istým spôsobom ho priťahujú ľudské lebky. Dovidí ďaleko za objektív. Pozrite sa, aké nadčasové jeho obrášteky sú.
Inak, Antonioniho Blowup je vlastne sčasti o Davidovi.

Jedna z jeho múz Jean Shrimpton. Táto fotka je z 1961!!! 

Jeho srcovkou boli portréty.

Päť septembrov tancovalo v Oblude

Naša kamarátka (moja viac ako Jurova) Vladimíra je veľká bohémka. Spoznali sme sa vo víre festivalového opojenia, ktoré bolo také silné, že nás to viac či menej drží doteraz.

Na tomto mieste by som chcela vyzdvihnúť jednu VEC. Ona napísala KNIHU! Síce ju vydala v Evite, ale neberte to prosím vážne, lebo sa vymyká z toho gýčového priemeru. Na pultoch je už nejaký ten čas, bude tomu aj nejaký rok. A cca pred rokom sme "Tancovali päť septembrov" veľkolepo pokrstili v našej obľúbenej Intergalaktickej Oblude, tak je dobré trošku si zaspomínať.

A čítal ju aj Juro.

Ak ste na Vlaďu zvedaví, občas niečo blogne tu.

Hrdá mamka

Vladini rodičia to poňali ako menšiu svadbu. Svadba v Oblude je sen!

 S Katuškou sme úspešne debutovali ako posh DJs duo. Kľudne si nás zavolajte! Dobre hráme!